Obrázky o švagrovi

Autor: Gabriela Sutórisová | 18.6.2013 o 23:02 | (upravené 10.8.2013 o 11:06) Karma článku: 14,09 | Prečítané:  1004x

Hovorí sa, že súrodencov si človek vybrať nemôže, zato priateľov áno. Švagra mi vybrala moja sestra a myslím, že mi (a pravdaže, hlavne sebe) nemohla vybrať lepšie. Ako škaredá puberťáčka som počúvala prvé dojmy veľmi zamilovanej veľkej sestry s rozšírenými očami. Spomínam si na trapas pri predstavovaní, keď galantne čakal, kým mu ako dáma prvá podám ruku, no ja som nemala o tom pravidle veľa tušenia, takže podanie ruky naznačil on. Než mi to došlo a chytila som sa podávať ruku aj ja, tá jeho už smerovala do vrecka kabáta a tak sme tam tak nejako srandovne šermovali rukami, za čo som si ešte celé týždne bila hlavu o múr v obavách, aby následkom mojej nevzdelanosti sestra o toho fešáka neprišla.

Ale s tým fešákom sa o pár mesiacov vzali. Zrazu mala iné priezvisko ako my ostatní a aj to bol pre mňa zázrak. Hneď v pondelok som jej napísala z intráku list do školy, adresovaný váženej pani X – ktorú ale v jej škole nikto nepoznal. Takže školníčka vyrevúvala na celú školu, že X-ová má list – a moja sestrička sa mi o pár dní poďakovala za to, že do listu o jej svadbe nikto nevedel, zato po jeho doručení hneď celá škola.

Jednou z najkrajších malých chvíľ v našej rodine bolo hrkotanie drevených figúriek, keď sa otec a švagor počas nedeľných popoludní pustili mastiť šachy. Figúrky ticho klopkali po štvorčekoch, postupne mizli z hracieho poľa za okraj šachovnice, raz jeden raz druhý hráč tichúčko hlásil „šach, šach, šach“  aj „mat“, na čo sa druhý hráč čapol po kolene a lamentoval „ako to že som si to nevšimol!!!“... aj remízy bývali, aj rošády, aj garde. Nikdy sa mi nepodarilo zistiť, kto z nich ten šach hral lepšie, lebo som vedela len to, že ja nad ktorýmkoľkvek z nich vyhrám len keď si postavia o pár figúriek menej – a aj to nie vždy.

Postupne švagrovi ubudlo vlasov a pribudlo (nie len jemu) vejárikov pri očiach a kútikoch úst, hlavne keď povedal niečo šibalské (ako keď sme zašli celá banda na pivo a on si z čašníčok uťahoval, že ujdeme bez platenia, aj keď na to nevyzeráme. Každá sa tvárila, že sa na tom zabáva, ale pre istotu prestala odbiehať do kuchyne J. Hovorieval však hlavne vecne, triezvo, spravodlivo, myslel dopredu, stál  pri sestre a ich deťoch, bol poruke aj pre nás ostatných, v dňoch veselých, aj tých ťažkých, ako bol ten, keď sa náš otec pobral do neba a rodinná šachovnica osirela, lebo na šach musia byť dvaja.

A tak si človek na dobré zvykne a hlúpo si myslí, že to má navždy. Na jednom pive na jar minulého roka povedal mi švagor niečo, čo znelo ako rozlúčka (len som tomu vtedy nerozumela). O mesiac na to som sa dívala ako v záhrade ich domu vysmiaty behá s kosačkou. Potom som odcestovala pár sto kilometrov do svojho mesta – a viac sme sa nevideli, lebo presne pred rokom pobral sa hrať šachy do neba s naším otcom.

 

Šachovnica, ktorú už roky nikto neotvoril, dostala čestné miesto v starožitnej skrinke. A môj skvelý švagor , aspoň tak to cítime všetci ktorí sme tu ostali, podchvíľou od nebeskej šachovnice zhliadne dole a dáva pozor, aby sa nám dole neušiel nejaký nečakaný mat.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?