Štyri etapy života ženy - podľa nakupovania

Autor: Gabriela Sutórisová | 14.8.2013 o 20:41 | (upravené 14.8.2013 o 20:48) Karma článku: 11,21 | Prečítané:  1432x

Najkrajšia aj najjednoduchšia je hneď tá prvá - no možno si to uvedomíte až keď bude preč.  Po všetky ďalšie na ňu budete s láskou a nostalgiou spomínať. Vyzerá takto: môžete vášmu dieťaťu kúpiť akúkoľvek vec, akékoľvek šaty. So všetkým sa strafíte, všetko je pekné. Dieťa sa teší, vec si skúša, položí na noc k posteli, nosí ju do zodratia. Akokoľvek radi by ste navždy ostali pri roztomilej prvej etape, raz sa skončí - a príde druhá, ktorá Vás bude stáť už viac energie a bude vyzerať takto:

môžete vášmu dieťaťu vybrať a chcieť kúpiť vec alebo šaty aké len chcete, nemáte šancu sa strafiť. Všetko je príšerné. Ukážete v obchode na niečo: dieťa len prevráti oči. Ukáže v obchode na niečo vaše dieťa: prevrátite oči vy, alebo vám ide cez zuby: "tak toto v žiadnom prípade". Po čase sa naučíte ponúkať tipy opatrne, nedať priveľmi najavo sklamanie z odmietnutia ani zdesenie z protinávrhov, a naučíte sa ako prežiť túto etapu v prijateľnom duševnom zdraví.

Ale ani táto etapa nebude trvať večne. Zrazu si uvedomíte, že si akosi neviete vybrať tú správnu kabelku, kabát, čižmy. Skúsite poprosiť vaše dieťa o pomoc. Dieťa (asi nemusím upresňovať že výraz dieťa už nie je celkom presný) sa výzvy s radosťou a pocitom dôležitosti úspešne zhostí, prelezie s vami police v obchode a vy si vyberiete veruže niečo iné, ako ste pôvodne chceli. Na druhý deň vám v banke kabelku (dosaďte aktuálne miesto a vec) aj pochvália...

To už je etapa tretia - a do tejto som sa dostala minulý týždeň.

A takto vyzerá etapa štvrtá: "dieťa" proste zájde do obchodu a kabelku (odev) vám donesie domov. Môže kúpiť čokoľvek a so všetkým sa strafí, všetko je pekné a všetkému sa tešíte. V tejto etape je momentálne moja mama. Občas ju prehovorím a ideme "akože" niečo vybrať spolu. Musím ju pri tom vždy poriadne lámať aby vôbec prišla, chcelo sa jej skúšať, nepovedala mi desaťkrát "vieš čo, načo sa ty toľko trápiš, veď mne už naozaj nič netreba". Často sa stáva, že potom novú vec "šetrí" a niekedy musím s ňou bojovať, aby si nechcela obliecť stále jedno a to isté. Z tejto jej etapy mi občas býva trochu smutno, ale snažím sa to zvládnuť ako sa najlepšie dá.

Viem, že každý z nás sa skôr či neskôr dostane do ešte ďalšej etapy. V ktorej sa stane už naozaj pravdou to "mne naozaj nič netreba". Akokoľvek smutne to znie - je to oveľa lepšie, keď opísané štyri etapy nasledujú pekne po poriadku za sebou - ako keď sa niekomu pritrafí skočiť z prvej, či druhej etapy - rovno do posledne spomenutého "už mi nič netreba".

Objali ste už dnes svoju mamu?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?