Pozor na to, čo si prajeme - mohlo by sa nám to splniť...

Autor: Gabriela Sutórisová | 6.9.2013 o 20:26 | (upravené 6.9.2013 o 22:20) Karma článku: 8,26 | Prečítané:  799x

Pod týmto nadpisom sa dá písať o čomkoľvek - napríklad aj o slobodných voľbách. Tie, ktoré dnes označujeme ako "neslobodné" - som zažila tuším dvoje. S papierikmi (pardon, volebnými lístkami), ktoré sa hádzali do urny tak ako vám ich dali do ruky, pekne manifestačne a hrdo, pred očami celej volebnej komisie, sediacej za červenými stolmi. Kdeže plenta - náhodou by ste prepadli pokušeniu si tú jednotnú kandidátku národného frontu odniesť domov a čo ja viem - napríklad s ňou podkúriť v peci. Že by mohla existovať aj viac ako jedna politická strana, bolo pre mňa rovnako nepredstaviteľné, ako v detstve to, že v jednom televízore môže byť aj viac ako len jeden program.

Na naše prvé slobodné nezabudnem nikdy, lebo sa mi podarilo nemožné. Dala som si poslať voličský preukaz, ale úradníčka sa pomýlila a zásielka išla na zlú adresu a potom späť. Žiadala som aby to poslala znova, ale pošta uviazla, môj voličský trčal niekde vo Vrútkach. Vo volebnej miestnosti ma - ako sa patrilo - odmietli, s čím som sa nemienila uspokojiť: postavila som do pozoru úradníčku mestského úradu v rodnom meste, jej šéfa, poštu, a nakoniec som nabehla na okresný úrad a vymohla si prijatie u okresnej volebnej komisie. Viem, že to znie ako vymyslené - ale naozaj sa stalo (a naozaj by sa dnes stať nemohlo, lebo vieme, že - nemáš voličský preukaz - máš smolu).

Pred onú okresnú volebnú komisiu som sa prirútila na bicykli, v športovom odeve, mierne zmoknutá, no odhodlaná ako buldog - nepopustiť, čím viac mi všetci hovorili, že sa to nedá a že voliť nebudem. Dôstojne odetým pánom a dámam som so zápalom predniesla, že som ich osobne prišla požiadať o výnimku, lebo nemienim prísť o svoje volebné právo v prvých slobodných voľbách len preto, že úradníci preukázateľne nevedia čítať. Vykázali ma von, že sa poradia, a po piatich minútach som ju dostala - takže možno jediná v celej republike :) som mohla ísť odvoliť do volebnej miestnosti, kde som ráno urobila prvý márny pokus.

Keď ma tam pár minút pred záverečnou - po telefonáte z okresnej komisie - uvideli, pozerali na mňa ako na zjavenie. Vraj, takých ako ja, tam bolo v ten deň viac - ale len ja jediná som dosiahla, čo som si zaumienila - ísť voliť. Ktosi sa dokonca nechal počuť, že som mala radšej kandidovať, lebo tá moja strana by so mnou určite urobila dieru do sveta :)

Vysnívali sme si ich - tak ich tu máme. Slobodné voľby a početné strany, straničky aj straniská. Pekne nám vznikajú, zlučujú sa, vadia, delia, zanikajú, niektoré máme na dlho, niektoré len na jedno použitie, všakže ano.

Chceli sme mať možnosť voľby - ale asi už nie to, že toľkokrát nebude z čoho vyberať. Rozhodovať sa pre menšie zlo - mi je niekedy tak proti srsti, že až. Toľkí, čo sa spočiatku zdali byť múdri a rozumní, sa po čase zaradili medzi ostatných, že keď sa objaví niekto nový a možno rozumný, človeku sa už ani nechce veriť, že by mohol byť iný. O takej bitke v parlamente ani nehovorím - konečne sme svetoví, a o to predsa ide, nie?

Niežeby som teraz nechodila voliť vôbec - tak hlboko som ešte neklesla. No zakaždým, keď sa niečo také udeje - alebo aj len keď zahliadnem bilboard niektorého kandidáta - vybaví sa mi obraz na všetko odhodlanej dievčiny na bicykli a pýtam sa sama seba, či by som - ako vtedy - bojovala o svoje volebné právo tak urputne aj dnes :(
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?