Obrázky o otcovi

Autor: Gabriela Sutórisová | 1.10.2013 o 19:45 | (upravené 1.10.2013 o 20:07) Karma článku: 23,67 | Prečítané:  1838x

Keď som bola malá, môj otec bol vysoký, štíhly a tmavovlasý. Nosieval ma do škôlky na bicykli a mne sa tam nechcelo - raz som si myslela že sa tomu vyhnem, keď otca chytím okolo nohy ako kliešť a nepustím. Noha bola veľmi vysoká a nad ňou bol ešte celý vysoký otec, hlavu mal asi až niekde pod samým nebom. Pokiaľ si dobre spomínam, nejako ma prehovoril a do tej škôlky ma predsa len dostal.

Škôlka bola na figu. Chlieb natretý maslom, zmiešaným s medom, sa ešte dal vydržať. Ale muselo sa tam spať presne vtedy, keď sa človeku nechcelo. A to ešte v pančuškách pod paplónom. To bolo to najodpornejšie, čo od nás mohli chcieť, a keby to otec bol vedel, iste by ma tam bol nedal. Ale keď sa to dialo, on už bol v práci, a ja som mu to večer asi nestihla povedať. Aj keď som cez deň odbiehala k plotu pozerať, či sa náhodou nestane zázrak, a nepríde po mňa skôr. Tety, čo nás tam strážili, otcovi nezabudli referovať, aká som srandovná, lebo keď povedali, ako sa volám, opravila som ich, že "ja som cipka najkrajšia" - presne, ako ma volal on. Tak ako som mohla vedieť, že normálne sa volám inak?


Niekedy, asi aby ma trochu vykŕmili, namiesto škôlky mohla som byť celú zimu v Kežmarku u starých rodičov. Všetko bolo fajn, len mamina a tatino ďaleko, tak som asi občas za nimi smútila, no a tatino mal raz nejakú služobku a v tom Kežmarku sa znenazdajky objavil. Bol tmavý večer a my v kostole, kde sa všetci musia správať slušne - aj deti.

Tak som sa tam tak potíšku držala, len tu zrazu som spozorovala pána, ktory sa neskutočne na môjho tatina podobal, len ma nikto neinformoval, že príde - takže hoci by som sa bola okamžite na neho prisala ako pijavička, neurobila som to, len som si ho tak neustále obzerala a rozmýšľala, čo robiť - lebo viac možné sa mi zdalo, že to len niekto náhodou vyzerá presne ako on - a aké strašné by bolo rozbehnúť sa uprostred omše za niekým, kto by povedal že ma nepozná.

Dodnes si pamätám ten zmätok v detskej duši, túžbu sa k nemu rozbehnúť, aj pochybnosti, či naozaj dobre vidím, alebo sa mi len zdá, že naozaj konečne málinko pohol očkom, či naznačil úsmev - lebo aj on sa v kostole vždy slušne správal - až po najúžasnejší záver omše, aký som kedy zažila - keď konečne vystrel oproti mne ruky, a ja som vyštartovala k nemu. Čo je oproti tomu akýkoľvek dospelácky trhák.

Milý tatík. Dlhý krok, rýchlu chôdzu, aj veľa iného, mám po Tebe. Len halušky, plnená kapusta, guláš, živánska, paprikáš či haruľa - neboli nikdy chutnejšie (mami prepáč :) ako keď si varil Ty.

A tak si mi minule zazvonil pri dverách a ja som Ti s radosťou otvorila. Otec môj, aká som rada, že Ťa opäť vidím, sadni si - ale prepáč, nepočítala som s tým, že prídeš, a nemám tu nič, čím by som Ťa ponúkla. Dovolíš, aby som odbehla do obchodu? A potom som sa zobudila - a ľutovala som, aká som v tom sne bola hlúpa. Prečo som utekala do obchodu, a neostala s Tebou radšej ešte chvíľu sedieť, keď inak ako vo sne - mi už pri dverách nezazvoníš?  

Máme október, a na chodník padajú gaštany. Kedysi si nám z nich - a zo zápaliek - robieval zvieratká. Tie gaštany padali, aj keď si nám odchádzal, a ja som cestou z nemocnice vždy jeden zdvihla a nosila vo vrecku, a keď som ho zovrela v hrsti, bol si so mnou. Robím to tak každú jeseň, a stále si so mnou - aj keď si už roky preč.

Najprv si myslíme, že otec je ten, čo vie všetko. Potom prídeme na to, že všetko nevie - a občas nás to hnevá. A potom nám dôjde, že síce všetko nevie, ale že to vôbec nevadí, ba že to tak má byť.

A potom... potom je už len ten gaštan v dlani, obrázky, ako tieto, a nádej, že si raz tie Tvoje halušky zase všetci dáme s Tebou - ako kedysi.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?