Granátové jablko a slzy v očiach

Autor: Gabriela Sutórisová | 7.12.2013 o 18:45 | (upravené 11.1.2014 o 14:59) Karma článku: 18,98 | Prečítané:  1316x

Iste to nie jeden z nás zažil a dá mi za pravdu. Stať sa nechtiac svedkom konfliktu v rodine, ktorej nie ste členom, a ani nemáte nič spoločné s tým, kvôli čomu k hnevu došlo, len ste skrátka v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste - nie je nič príjemné. Mne sa to "nič príjemné" stalo včera, keď som sa vybrala priateľke mojej mamy - tiež seniorke - odniesť Mikuláša. Sedeli sme si pri čajíku, tešila som sa, že túto šarmantnú "stále dámu" aj keď s ôsmimi krížikmi, po dlhšom čase opäť vidím. Príjemno náhle prerušila otázka jej dcéry (mojej priateľky): "kde je to granátové jablko, čo tu bolo?"

Pozrela som sa aj ja: držala misku, v ktorej bolo jedno granátové jablko, a bolo mi jasné, že tam mali byť dve. "Dala som ho dnes poštárke, lebo mi zaželala Mikuláša", znela odpoveď jej mamy. V tej chvíli sa na ňu zniesla spŕška nahnevaných slov. Granátové jablká boli určené niekomu inému, a vôbec... Nie, nejdem tu tie slová citovať, lebo som ich od veľkého prekvapenia zabudla, ale nebolo ich málo, a každé bolo ostré ako dýka. Slovo vie dať rovnakú ranu ako ruka.

Sledovala som to s rozšírenými očami. Tvrdé slová ma boleli viac, ako keby som chýbajúce jablko bola zašantročila sama. Poznáte to - najprv sedíte, a tvárite sa, že ste si nič nevšimli. Potom, keď to neprestáva, zamrznete a zvažujete, čo robiť - aj vás tlačí nejako zareagovať, aj neviete ako, aby ste to ešte viac nepokazili. Čosi som sa aj pokúsila povedať, ale neveľmi to pomohlo.

Dopila som svoj čajík a po chvíli odišla domov. Kráčajúc po zasneženom chodníku, dýchala som zhlboka, aby mi ostrý, mrazivý vzduch zmazal ten bolestivý dojem, ktorý mi z návštevy ostal. Pretože, keby som mala mamu, ktorá sa ma v priebehu pol hodiny päťkrát spýta to isté, a keby som vedela, že občas urobí niečo, čo nie je v pláne, vedela by som, že je na to jediný recept: dať granátové jablká, ak ich naozaj tak veľmi potrebujem pre niekoho iného, na miesto, kde mame neprídu pod ruku. Tiež mám mamu, ktorá má osem krížikov, takže viem svoje.

Ale bolesť v duši trvala ešte aj dnes. Už to ani nebola bolesť pre tvrdé slová. Trápilo ma to, že sa také niečo v rodinách vôbec deje - a to aj v rodinách, ktoré si vážim, v ktorých nechýba vzdelanie, a nikdy - aspoň som si myslela - nechýbala láska. A trápilo ma ešte aj to, že som toho nebola svedkom prvý raz - a že neviem, či mám práve ja, cudzia - právo, povinnosť, možnosť - nejako zasiahnuť a niečo zmeniť.

A tak som si dnes popoludní zašla nakúpiť do supermarketu, a celkom náhodou - pri pultoch s ovocím, zahliadla som granátové jablká.

Bez rozmýšľania som vybrala dve najkrajšie, položila som ich do svojho košíka, a ihneď - cestou domov - odniesla tam, kde som bola včera na návšteve. V igelitke som ich zavesila na kľučku vchodových dverí, a z diaľky, tak aby som rodinu nijako nerušila neohlásenou návštevou, zavolala som starej panej na mobil, aby si išla zobrať do dverí to, čo som jej tam práve nechala.

Bolesť ma síce stále neprešla, ale už sa mi dýchalo lepšie. Možno dve granátové jablká, ktoré bez vysvetlenia pribudnú v miske na ovocie, povedia za mňa mojej priateľke, že jej včerajšie slová, adresované matke, boli zbytočne tvrdé. Možno si uvedomí aj to, že som za tými jablkami ja - lebo nikto iný pri tom nebol. Možno sa pre to na mňa aj nahnevá (vydržím). A možno sa nabudúce nahnevám ja, a nebudem takým zdvorilým hosťom, akým som bola včera.

Netuším, či tým niečo dosiahnem. Ale viem, že naši rodičia, ktorí nám toľké roky nosili modré z neba, si od nás nezaslúžia netrpezlivosť, a ešte menej hrubé slová. Nie len na Mikuláša, nie len na Vianoce.

Nikdy.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?