Neber si ho!

Autor: Gabriela Sutórisová | 2.1.2014 o 18:24 | (upravené 2.1.2014 o 19:10) Karma článku: 9,90 | Prečítané:  1243x

Táto správa putovala začiatkom dvadsiateho storočia z goralskej dediny Nova Biala za veľkú mláku, a predchádzalo jej rozhodnutie troch dcér jedného otca, skúsiť šťastie a nájsť lepší život v novom svete. Pridali sa k tým stotisícom vysťahovalcov, ktorí sa odvážili opustiť rodnú hrudu, odcestovať do Hamburgu, nastúpiť tam na loď a odviezť sa na Ostrov Slobody. Tam sa nechať skontrolovať či sú zdravé a majú aspoň trochu peňazí, a dostať sa potom do vytúženého cieľa - New Yersey, Pittsburgu, Clevelandu, Chicaga, či niekam inam.

Ako sa píše v učebniciach, naši rodáci sa tam väčšinou živili ťažkou a slabo platenou prácou a držali medzi sebou. Tak aj sestra môjho starého otca, ktorá sa do sveta pustila keď mala ledva sladkých šestnásť. Medzi vysťahovalcami si našla aj svojho nastávajúceho - ako bolo zvykom, z rovnakého kraja. A keďže bola dobre vychovaná, poslala otcovi do svojho domova list, v ktorom poprosila o jeho súhlas.

List putoval z Clevelandu do New Yorku, odtiaľ loďou cez more, potom ďalej vlakom a kto vie ako ešte - až do rodného domu. Tam ho bolo treba prečítať, zistiť niečo o rodine budúceho zaťa, zvážiť odpoveď, napísať ju a poslať zase rovnakou cestou späť. Kdeže lietadlo, kdeže email, kdežeby jednoduchý roľník vedel rýchlo písať. Odpoveď prišla po niekoľkých mesiacoch.

Keďže sa zdalo, že už ani nepríde, že sa otázka cestou tam, či odpoveď cestou späť, azda celkom stratila - mladí sa vzali. O nejaký čas po svadbe však mladomanželke doručili list, a ona sa z neho dozvedela, že by bolo lepšie, keby si svojho manžela nebrala - ale už bolo drozde.

Takže, aj keby bola chcela rešpektovať radu svojho otca, už to nešlo. Už mohli len jesť to, čo si navarili. Pokiaľ viem, dožili sa v dobrom aj zlom vysokého veku a 11 vydarených detí. Nuž zdá sa, že si predsa len nenavarili až tak zle.

Ako to chodilo kedysi, chodí to aj teraz (len oveľa rýchlejšie). Ale aj tak niekedy nie dosť načas.

Máte aj vy vo svojom okolí niekoho, o kom si myslíte, že mu správa "neberte sa" neprišla včas? No, nemusí to ešte naozaj tak byť. Možno aj tak pán pravý našiel slečnu pravú, len vy to nevidíte.

A vraj, ak sa dvaja "nenašli", je vtip v len tom, že sa stretli dve polovičky dvoch rôznych jabĺk, a nie dve k sebe patriace polovičky jedného jablka. Že kým jedna sedí v Hornej Maríkovej, druhá sa odtárala do Bratislavy, do Buenos Aires, alebo do San Diega. Dobrá správa však je, že existuje. Lebo veď polovičné jablká nebývajú.

A tak - v čase keď každý každému niečo vinšuje - želám aj ja všetkým neúplným jablkám, aby raz stretli svoje pravé polovičky.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?