Nemej mamke ani vlastné dieťa nerozumie

Autor: Gabriela Sutórisová | 21.1.2014 o 20:00 | (upravené 21.1.2014 o 21:07) Karma článku: 8,91 | Prečítané:  1417x

Viezla som sa zase raz v trolejbuse. To býva vždy poučné: človek nemusí šoférovať, spať nemôže, lebo na to je cesta krátka, a tak sa pozerá, či počúva, aj keď niekedy ani nechce.
Na prvom sedadle za vodičom sedela mamka s malým dieťaťom. Áno tam, kde býva nápis "nekopať" (čo celkom chápem). Dieťa som kopať nepočula, zato jeho mamku od prvej chvíle: "prestaň. Hovorím ti, prestaň. Nerob to. Nebudeš to robiť v trolejbuse. Prestaň, počuješ? Prrrestaň!"

Ja viem, že sa mi dobre kibicuje, keď som nebola na jej mieste, ale... vonku bolo tma, sychravo, trolejbus plný, ľudia sa tlačili, unavení cestou domov z práce - asi aj iní mali v ten deň všetkého dosť. Dieťa sa miesilo na sedadle, mamka ho okrikovala. Najprv som počula len ju a jej stále nervóznejšie a hlasnejšie "prestaň" a až ma ťahalo obzrieť sa, čože to dieťa také strašné robí, keďže sa zdalo že vlastne nerobí nič.

múdrych knihách píšu, že hyperaktívne deti na mieste, kde je veľa ľudí, netreba okrikovať, lebo ich nepokoj sa vystupňuje a začnú vyvádzať ešte viac. Videlo sa mi, že toto dieťa nie je hyperaktívne, len nepokojné. V každom prípade - pevné objatie a pokoj - dokážu divy. Mladá mamka to zrejme nečítala. Nespokojnosť dieťaťa narastala - začalo mrnčať, ona ho okrikovala ešte viac. Potom sme ju asi päťkrát počuli, že ak neprestane, tak vystúpia a pôjdu peši, za trest za to, že sa malé nevie správať (ale stále som nerozumela, čím sa previnilo - veď sa ani nemetalo, ani neryčalo ako keby ho z kože drali, ani nejačalo ako keby ho vo vriacej vode kúpali. A vieme že aj také kúsky deti občas robia.

Trolejbus sa blížil k zastávke a mamka sa očividne chystala vyhrážku splniť. Začula som aj nejaké capnutie po malom zadočku. Vstali, dieťa asi protestovalo, a mamka vyhlásila "máš smolu". Ako keď si robia kamarátky napriek.

Vystúpili. Nedalo mi to, pozerala som sa za nimi. Mladá mamka sa s dieťaťom na rukách pobrala po chodníku súbežne s trolejbusom. Celý čas, čo som ju mala na očiach, dieťa z rúk nezložila, aby kráčalo samo - a ono to mal byt trest za to, že bolo zlé. Iste nešli až na konečnú, lebo až tak ďaleko by ho mamka na rukách neuniesla. Ale aj tak - rozhodla sa pre "trest" - a nakoniec sa s pekným závažím musela štverať do kopca ona:)

Banálna príhoda, akých máme denne na očiach stovky, a už si ich ani nevšímame. Niekedy mi však vŕta v hlave, či sa z nich aspoň niekto niečomu priučí. Podľa mňa - dieťatko neveľmi vedelo, čo od neho mamka chce, ani za čo bolo potrestané. Jeho mamka si zase asi neuvedomila, že trest nebol na mieste, a ani to, že potrestala vlastne seba. A medzi spolucestujúcimi si možno niekto povedal "zdral by som to neposlušné decko" - a ak si to myslel, tiež sa ešte má čo učiť.

Obstáť s vystrájajúcim dieťaťom pred davom ľudí je pre každú mamku ťažká chvíľka. Keď si každý naokolo myslí, že by si poradil lepšie. Povedať veľa slov, nedajbože ešte s hnevom, však ešte neznamená, že bolo povedané čo bolo treba, a že tomu dieťa rozumie.

O koľko lepšie sa nám bude voziť v trolejbuse - keď nebudeme "nemí"...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?