Esej o cestovkách, cestovaní a cestovateľoch

Autor: Gabriela Sutórisová | 2.2.2014 o 17:48 | (upravené 2.2.2014 o 18:06) Karma článku: 10,19 | Prečítané:  1086x

Keď som začínala v cestovke, bolo tých cestoviek v celom veľkom Československu presne sedem. Vedela som ich vymenovať aj zo spánku o polnoci - veď sedem zase nie je až tak veľa (ale vtedy sa zdalo že aj to je dosť). Hitmi každého leta bol Mezőkövesd, Mamaia, Varna, v lepšom prípade Ičiči pri Opatiji. Keď si niekto kúpil dovolenku do Juhoslávie, bolo mu celkom jedno, kam presne to ide. A keď si človek chcel kúpiť dovolenku do Talianska, stávalo sa, že deň predtým, než v cestovke začali s predajom, so spacákom bivakoval pred ich vchodom, aby ho ráno niekto nepredbehol.

Napriek tomu som sa hneď po pár týždňoch stala cestovkárskym workoholikom - a dodnes ma to neprešlo. Tá práca je ako čítať dobré knihy - ste zvedaví na koniec, a tak sa neviete odtrhnúť od čítania, a keď dočítate jednu, siahnete hneď po ďalšej. Keď mal niekto naozaj veľké šťastie, mohol si kúpiť aj štvordňový zájazd loďou z Bratislavy do Viedne. Ústnym podaním sa vtedy šíril príbeh, že medzi pasažiermi raz bol aj chlapík, ktorý v tej Viedni chcel ostať. Bol taký šťastný, že sa tam dostal, že sa v posledný deň opil a nevedel o sebe. Verní kamaráti ho v dobrej viere naložili na loď, a on vytriezvel v Bratislave. Úspešne emigrovať sa mu podarilo až na druhý pokus.

Na otázku "kde robíš" - zvykla som povedať po pravde, že "v cestovke" a ľudia väčšinou povedali "fíha". Fíha (dnes wow) má ale veľa podôb. Do jednej našej pobočky raz dali na zaučenie absolventku. Rozhliadala sa dva dni ako Alenka v ríši divov, potom prišla za kolegyňou a spýtala sa: "teta, a kedy ja dostanem nejaký zájazd a budem tiež cestovať? "Teta" mala v cestovke už niečo odkrútené, nuž ju nenapadlo povedať nič iné ako to, že my v cestovke veru necestujeme, ale že cestujú naši klienti. A že my väčšinou sedíme na zadku a tie cesty im pripravujeme tak, aby sa nám aj vrátili. Alenke zabehlo, a na ďalší deň do práce už neprišla. Dúfam, že sa jej podarilo nájsť si nejaké lepšie wow.

Ja som mala tri sny: Egyptské pyramídy, Knosský palác na Kréte a chrám Sagrada Familia v Barcelone. Videlo sa mi, že ani jedno z toho v živote neuvidím - ale časy sa zmenili. Mamaiu vystriedal Karibik, Varnu Koh Samui, Ičiči Bora Bora. A aj mne sa pritrafilo vidieť aj tie tri vysnívané, aj ďalšie, o ktorých som si ani len snívať nedovolila.

Nie tak dávno, vošiel nám do kancelárie jednoduchý dedinský ujo, a hovorí kolegyni: "paňi, povece mi keľo stoji toten zajazd do teho Pariža, bo ja totu Ajcheľovu vežu ešči ňevidzel". Kolegyňa povedala cenu, a ujo na to: "no znace co paňi, ta ja totu Ajcheľovu vežu aňi neuvidzim, ľebo znace keľo ja berem..." A bolo po biznise. Nuž, sú aj takí, ktorí by radi cestovali, ale peniažky im nestačia ani na potrebnejšie veci. A z toho mi je smutno.

Keď som začínala, cestoviek bolo sedem. Dnes by som ich zoznam čítala dva dni a kým by som ho dočítala, už by ani neplatil. Časy sa zmenili a ja som dnes niečo ako "senior travel consultant" (v preklade: starý pes v cestovke). Cestovatelia - keď môžu a chcú, môžu ísť naozaj všade. Niekedy nie je jednoduché vymyslieť miesto "kde som ešte nebol". Ale Zem je veľká, a tak sa vždy niečo nájde. A o tom sa potom musím dozvedieť čo najviac. Pre toto som rada v cestovke: vždy sa máte čo učiť.

Užívam si, keď nejakú cestu pripravím do poslednej čiarky a pasažier odcestuje. Pozriem si po weboch, kde je jeho lietadlo a či nemá meškanie. Vidím v systéme či všetky úseky cesty preletel. On príde do hotela, sadne si k večeri a pošle mail: všetko je v poriadku, máme sa super. Ja si to o pár minút prečítam pri nedeľnom obede (časový rozdiel) a teším sa.

Alebo: osobitne v láske mám mladomanželov. Vymyslím im nejakú peknú cestu, oni sa vrátia a po čase k nim pribudne bábätko. Hovorím, že sú to tak trochu aj moje deti. Mám už takto jedného Chorváta, jednu Španielku, jedného Maledivčana, rysuje sa jedno Maurícijčatko. O ďalších neviem - ale určite sú.

Ako hovorím - cestovka je ako dobrá kniha. Príbeh na celý život, od ktorého sa nedá odtrhnúť :)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?