Ako som mamke vrátila groš

Autor: Gabriela Sutórisová | 5.3.2014 o 17:44 | (upravené 3.3.2015 o 16:40) Karma článku: 17,69 | Prečítané:  1252x

Rozprávku o troch grošoch pozná vari každý. Ak náhodou nie, tak zľahka pripomeniem: bol raz jeden chlapík, ktorý mal tri groše. Jeden požičiaval synovi, druhý míňal na seba, a tretí vracal svojmu otcovi. Jeden groš mi takto kedysi na každé narodeniny požičiavala mama: mohla som si pozvať kamarátky, v deň D mi učesala vrkoč, nachystala pekné šaty, upiekla senzačnú tortu, dostala som knižku... U nás boli narodeniny vždy skvelé.

Hliníkové reflektory, veľa svetla v izbe, šťukanie otcovej flexaretky: fotky museli byť. Vôbec nevadilo, že torta, poliata čokoládou a ozdobená bielym krémom, vyzerala stále rovnako, až sa raz jedna kamarátka spýtala, či je to stále tá istá (ako keby sa torta dala po oslave odložiť na rok do skrine, vedľa vianočných ozdôb). Chutila fantasticky.
 
Narodeninový groš je zakaždým iný. Najprv mrňús ani nevie, že deň je iný ako včera či zajtra. Vyškierajú sa na neho cudzí ľudia, z torty mu nedajú, lebo také ťažké ešte nemôže, zo šampusu už vôbec, a keď ho ešte aj naťahujú, aby fotky vyzerali pekne, aj si poplače. Potom príde narodeninám na chuť, a nevadilo by, keby trvali aj dlhšie ako len jeden deň.
 
Neskôr nám narodeniny akosi zovšednejú. Veď už vieme, čo môžeme čakať, a ešte máme narodenín pred sebou iste veľa, tak čo už. Čo sa nestihlo dnes, stihne sa o rok.
 
Teda, toto sa narodených dvadsiatehodeviateho druhý celkom netýka, lebo poriadne narodeniny majú, veď viete, len každý prestupný. Pomedzi to si trikrát musia štrngnúť dvadsiatehoôsmeho o 23:59, nestihnú ani glg a už je prvého. Strašné, že? No, ale to nie je náš prípad, našťastie.
 
A tak bol dnes zase raz deň, kedy mi bolo dopriate vrátiť narodeninový groš mojej mame. Ako sa taký groš vracia?
 
Natočili sme vlásky aby bola pekná. Vybrali sme pekný odev, aj keď chvíľu trvalo, než sme sa zhodli na tom, čo je pekné. Vzala som si celý deň dovolenky a všetku prácu odložila nabok. Dnes nikto a nič - len mama.
 
Kamarátky sme chceli tiež - no z tých dávmych je vlastne už len jedna, a tá akosi nemohla prísť. Tak sme si museli vystačiť samy. Zašli sme si do botanickej a žasli nad orchideami všetkých tvarov a farieb (mami povedala, že sa cítila ako Alenka v ríši divov). Potom kúpiť vytúženú knižku. Potom na obed do obľúbenej reštaurácie, potom sa prejsť po meste. Nechala som ju, nech sa pristaví pri každom výklade, každej pamätnej tabuli, kde len chce a ako dlho chce. Žiadne nabádanie, ako keď ju beriem k zubárovi, že mami prosím, poď rýchlejšie, ja sa už ponáhľam do práce.
 
Tak som dnes mojej mamke vrátila narodeninový groš. 
 
Všetko najlepšie, maminka. O rok si to dúfam v zdraví zopakujeme :)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?