Rozprávkové bytosti

Autor: Gabriela Sutórisová | 10.4.2014 o 20:48 | (upravené 12.4.2014 o 11:13) Karma článku: 6,43 | Prečítané:  1242x

Dôvody, pre ktoré sa človek na celý život uviaže k práci v cestovke, sú rôzne. Tu je jeden z nich: pozorný travel agent môže spoza cestovkárskeho pultu zahliadnuť nejednu rozprávkovú bytosť. Ubezpečujem Vás, že mám pri tom to závažnom tvrdení všetkých doma a žiadne koliesko mi nechýba. Tie rozprávkové bytosti sú napríklad: rozprávkový deduško, rozprávková babička, dobrá víla, anjelikovia a čerti. Že to nie je možné? Nuž, čítajte ďalej.

Rozprávkový deduško
Tak by som mohla označiť pána, ktorý sa rok čo rok vybral na niektorý grécky ostrov. Občas sa zmienil, že žije skromne, nemíňa na zbytočnosti a potom raz do roka v lete ide niekam. Doprial si vždy niečo pekné, aj keď za jednolôžkovú izbu si bolo treba dosť priplatiť. Pochodil pamiatky, popozeral, čo vládal, doniesol ukázať fotky. Bol naozaj úžasný a aj vyzeral rozprávkovo: bielovlasý, fúzatý, so žiarivými očami. Nešomral, nesťažoval sa nikdy na nič, vchádzal do dverí s úsmevom na perách, zakaždým zložil klobúk a jemne sa uklonil. Stará škola. Radosť takého vidieť.

Kolegyni, ktorá mu robievala rezervácie (verne chodil vždy za tou istou) raz doniesol bonboniéru, ale bola preč. Poďakovali sme sa za ňu a sľúbili, že odovzdáme. Odišiel, a vo chvíli, keď sme nadšene komentovali, aký je úžasný, sa vrátil, že sa zabudol predstaviť - aby sme vedeli, od koho tá bonboniéra je. Vo svojej skromnosti nemal ani tušenia, aký je "zapamätateľný" - ako keby takých ako on chodili po uliciach tisíce.

Rozprávková babička
Aby bolo jasné, z rozprávky do cestovky zablúdia nie len páni, ale aj dámy. Jeden čas som robila v cestovke, ktorá susedila s lekárňou, a mali sme temer rovnaké dvere. Stávalo sa, že k nám vošli ľudia, zobzerali sa, kdeže sú to tie vitrínky s liekmi, otočili sa a odišli. Približovala som sa tak raz dopoludnia do práce a z diaľky som videla vchádzať do našich dverí tetušku. Mala červené tepláky, vzorkovanú zásteru a na hlave šatku. Jasný prípad - na ceste od obvodného lekára domov. Bolo zrejmé, že o chvíľu vyjde - dala som jej päť minút - ale ona nič. Našla som ju podpisujúc objednávku a hlásiť "Tunisko si nedám ujsť". Bola by som prisahala, že ani nevie kde to Tunisko je - ale namiesto toho ma rozprávková babka naučila, že človeka nemožno súdiť podľa kockovanej zástery.

Dobrá víla
Tú som objavila v asi 8 ročnej hnedovláske, ktorá prišla do cestovky s maminkou, a tá si nechala vypočítať niekoľko ponúk. Dumala nad nimi, porovnávala, zvažovala. Popri počítaní začula som krásny jemný hlások: "v Španielsku sme už boli?" - živé očká sa obrátili k mame a tá odpovedala "nie". Dobrá víla na to "tak poďme do Španielska"... Aká nádherná ľahkosť rozhodovania - to dokážu len rozprávkové víly. Kam sa hrabú nerozhodní dospelí ľudia :)

A nakoniec Anjelikovia
Prišli do cestovky hneď dvaja - malí špunti aj s maminkou. Tá - ako všetky ostatné - sadla a dala sa vyberať dovolenku. Cestovka bola úzka a dlhá, od vchodu po posledný stôl cez 15 metrov hladkej dlažby. Ako stvorená na šmýkanie - vy by ste odolali? No, ani oni nie. Začali sa šmýkať od dverí až po môj stôl celkom vzadu. Vstať, rozbehnúť sa, hodiť sa na zem, šup, vstať, a odznova. Paráda! Z dvoch malých anjelikov bolo razom dvadsať čertov. Boli všade, nepočula som čo hovorí ich mama, ani čo hovorím ja. Zvyknutá maminka odolávala, ja tiež, lebo takto veselo v cestovke zase tak často nebýva, a aj dlažbu nám vyutierali.

Po chvíli sa otvorili dvere, strčila do nich hlavu mamkina mamka, zorientovala sa v situácii a pýta sa svojej dcéry: "potrebuješ s nimi pomôcť?"

"Áno", odpovedala jej dcéra. "Vezmi jedného von, a jedného tu nechaj" (prvá pomoc pri lomoziacich deťoch: oddeliť :)

"Ktorého von a ktorého nechat?" spýtala sa stará mama.

"To je jedno" :) odpovedala jej mama malých čertíkov.

Takže tak je to s rozprávkovými bytosťami v cestovke. Patria k nim aj dospelí synovia a dcéry, ktoré prídu objednať niečo pekné nie len pre seba, ale aj pre svojich rodičov. Alebo tí, ktorí majú v pláne peknú cestu pre svojich partnerov ako prekvapenie k sviatku, či výročiu.

A ja sa teším. Lebo keď som si vyberala povolanie, myslela som si, že toto bude nie len zaujímavé, ale že sa tak aj ja častejšie niekam vyberiem. Rozprávkové bytosti sú k tomu všetkému ako bonus. Keď objavím ďalšie, dám vedieť :)

Iné obrázky spoza cestovkárskeho stola:
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?