Klamstvá

Autor: Gabriela Sutórisová | 26.5.2014 o 20:09 | Karma článku: 7,03 | Prečítané:  1105x

Polhodinka z nedeľného podvečera je u mňa vždy vyhradená behu. Beh je, ako vieme, zdravý, a hoci som nie tak dávno bežcov považovala za šialencov, vyzerá to tak, že som sa k nim úspešne pridala. Bežci vedia svoje: človek sa pohýbe, nadýcha vzduchu, prevetrá hlavu, vytriedi myšlienky. A človek - bloger neraz zahliadne všeličo, z čoho je po dobehnutí domov nový článok. 

Napríklad posledne: mladého otecka s mrňúsom, prechádzajúcich okolo bankomatu: "oci, idem si postláčať číselká!". Ocko: "to nesmieš, lebo by prišli policajti, a bolo by s nami zle".

Tak aj takto vyzerajú malé, neškodné klamstvá, ktorými si sem tam tatko, mamka, či niekto iný - pomôžu, lebo vysvetľovať krpcovi, prečo sa nepatrí stláčať číselká na bankomate, keď je to také super, a vlastne sa nič nestane, trvá asi oveľa dlhšie. Veď kým krpec bude vyberať peniaze z vlastného účtu, pretečie ešte veľa vody, a na toto sa dávno zabudne. Ledaže mu minule bola babka zábavku dovolila (lebo odkiaľ to vie?), a keď vtedy žiadny policajt neprišiel, prečo by mal prísť teraz? A už mrňús tatka na hruške nachytal.

Neviem ako vy, ale ja si pár takych divov z detstva pamätám, aj keď je to teda už pekne dávno. 

V štvrtej Cé nám pani (teda ešte to bola súdružka) učiteľka povedali, že netopier je agresívny tvor, ktorý sa v jaskyniach vrhá ľuďom do vlasov, a tí preto musia nosiť šatky. Neraz som si na ňu spomenula, keď som ako študentka sprevádzala davy turistov počas brigád v Harmaneckej jaskyni. Stretká s netopiermi by som mohla rátať na stovky, aj som si s nimi tykala, aj som si prečítala v múdrej knižke, akože sa to v tej totálnej tme netopiere vedia pohybovať, a prečo by teoreticky mohli do nejakej vlasatej hlavy trafiť. Šatku som nenosila, no ani jeden sa do mňa nepustil, vlasy mám dodnes všetky. Prečo nám to pani učiteľka tak hovorili, netuším dodnes. Asi bolo treba hodinu prírodopisu iba trošku zdramatizovať, aby deti nepospali. No fajn.

Ešte lepšie sa mi zapamätala pani učiteľka zo škôlky, ktorá (ako dnes usudzujem) chcela asi dosiahnuť, aby sme sa rýchlo prezliekli na prechádzku. Vyhlásila, ževraj kdesi neďaleko motorka zrazila dievčatko, takže ak sa rýchlo vychystáme, pôjdeme sa tam pozrieť. Prečo bolo treba škôlkárske dietky motivovať práve takto, som nepochopila dodnes. Možno to chcela byť len svojrázna hodinka dopravnej výchovy na tému "ako si počínať (či skôr nepočínať) v cestnej premávke" .

O pani učiteľke prírodopisu, ktorá dramaticky líčila, ako mrla ľudská, keď sa v človeku (živom!) premnoží, vychádza mu von ušami aj nosom, si pre istotu stále myslím, že chcela len dosiahnuť, aby sme si dôkladne umývali ruky. 

"Lož má krátke nohy", hovorí ľudová múdrosť, a ja dodávam, že niekedy kratšie než si myslíme, ale inokedy zase pekne dlhé - aj Sklenaříková by mohla závidieť.

Základnou to neskončilo. Na výške istá pani docentka objahovala vedúcu úlohu KSČ v našej krajine vysvetlením, že čím vyspelejšia krajina, tým menej politických strán, a že veď aj USA už má len dve (súdiac podľa toho sme medzičasom pekne upadli). A ešte iná pani docentka sa vyslovila, že keby došlo k tretej svetovej vojne, ZSSR ju vyhrá, lebo by viedlo obrannú vojnu a obranné vojny sú vždy víťazné. V prípade oboch dám si s odstupom času myslím, že absurdnosť výrokov bola priamo úmerná ich platovej triede. 

Lži bude na svete asi viac než dosť, veď prečo by jej inak venovala kapitolku ešte aj wikipédia. A tak, kto by náhodou nevedel, dozvie sa tam, že lož je nepravdivý výrok, vyslovený zámerne s cieľom získať výhodu alebo sa vyhnúť trestu. Že existuje aj lož milosrdná, obranná, lož určená deťom (k bocianovi, ktorý nosí deti, sa pridal v nedeľu bankomat), zamlčovanie, lichôtky aj sebaklam. A ešte aj lož v kultúre, literatúre a filme. Fakt neúrekom.

"Všetci klamú"..., hovorieval mi jeden starý (bývalý) kamarát, keď sa mi ponúkol, že nám v rodine pomôže s jedným vážnym problémom (nakoniec nás tiež oklamal :) 

Tak nech si krpec pri bankomate zvyká - no nie?

Toľkokrát začujeme v správach o oklamaných, najčastejšie starých ľuďoch, od ktorých podvodníci vymámia celoživotné úspory, ba aj ich strechu nad hlavou. Možno si vtedy poviete aj vy: "veď to bolo jasné, ich chyba, že to nevideli". Lenže podvodníci nehovoria priamo "kdeže, mne o teba nejde, ja ťa chcem len obabrať". Správajú sa pekne, oblečení do rúcha pravdy budujú dôveru, niekedy celé roky. A potom sú zrazu preč, a s oklamaným ostane len škaredá pravda.

Presne ako spieval Vysockij v balade "Pravda a lož"
(http://www.wysotsky.com/1051.htm?38)

Takže, zjednodušíť si sem tam niečo malým nevinným klamstvom - dobre. Báchorky v škole? Nech je každej pani učiteľke "odmenou", ako smiešne znejú jej žiakom dnes - a všetka česť učiteľom, ktorí si poradia aj bez vymýšľania. A tých naozaj vážnych klamárov - tých si dúfam raz nejaké poriadne klamstvo uloví tiež. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?