Príbeh pre silné povahy

Autor: Gabriela Sutórisová | 7.8.2014 o 6:44 | Karma článku: 11,99 | Prečítané:  2245x

Bola mi sympatická od prvého dňa. Tichá, nenápadná pani, ktorú mi poslali na zastupovanie k mojim seniorkám. Keby som ju stretla na ulici, asi by som si ju ani nevšimla... Prišla, a ticho robila svoju prácu. Zdalo sa mi, že na mne visí očami a čaká len na to, čo jej prikážem urobiť, aby sa do toho hneď pustila. Aj keby to malo byť umývanie podlahy zubnou kefkou. Keď som prichádzala večer z práce, v odkvapkávači na riad nebol ani jediný hrnček – ani  len lyžička – a to pred ňou nerobila žiadna iná (ani to od nich nechcem – veď to sama nerobím). Čože to je za statočnú dušu – vŕtalo mi v hlave.

Včera prišla za mnou do práce čosi dohodnúť, a ani neviem, ako k tomu došlo – v oku sa jej zaleskla slza. Má vraj veľmi vážny spor s dcérou. Tá si našla priateľa a je z nej iný človek. Zdá sa, že chce svoju mamu položiť na lopatky a dostať z bytu: všetko jej z neho odniesla. Nábytok, veci, práčku, demontovala podlahy, nenechala jej ani stôl, ani posteľ – nič. Jej „priateľ“ jej v tom výdatne pomáhal. Dvakrát na pani zdvihol ruku – z toho raz na Vianoce. Keď volala na dcéru, či sa môže pozerať na to, ako jej matke ubližujú, dcéra vraj povedala – že môže...

Toto, a ešte ďalšie smutné veci - som sa dozvedela v pár vetách, ktoré povedala len preto, lebo som sa spýtala.

Pravdaže... v mnohých rodinách bývajú spory. Ako by povedal skeptik, ak dobre vychádzate s príbuznými, treba len počkať, kým s nimi budete dediť (je to často pravda – ale nie vždy). A áno, aj matky bývajú všelijaké, nie len dcéry. A keďže o nich nič neviem, nemôžem súdiť – ale to ani nemám v pláne.

Tých, ktorí sa nedokážu slušne dohodnúť, je asi viac než dosť. Ale zdvihnúť ruku na svoju matku, či matku svojej priateľky – na to treba naozaj silný žalúdok. Je desivé o tom čo len počuť – nuž koľko bolesti musia cítiť tí, ktorým sa to deje.

Tichá statočná pani, ktorá včera u mňa plakala, je pre mňa malým darom z neba, lebo mi pomáha vtedy, keď potrebujem odcestovať. A ako mi povedala, pre ňu sme zase darom my – lebo sa aj vďaka pár eurám, ktoré u nás za svoju službu dostane, má šancu po rane od dcéry opäť postaviť na nohy.

Želám Vám všetkým, aby ste mali pri sebe čo najviac dobrých ľudí. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?