Sto dobrých skutkov za jednu pizzu

Autor: Gabriela Sutórisová | 5.9.2014 o 7:13 | Karma článku: 10,46 | Prečítané:  947x

Z vlaku sa vyvalil dav cestujúcich a viacerí – ja medzi nimi – zamierili do staničného fastfoodu pre čerstvú, voňavú pizzu. Keď som sa postavila k pultu, boli tam tri velikánske kolesá tejto dobroty, posypané všetkým možným – šunkou, klobásou, syrom, kukuricou, ananásom – veď viete čo tam všetko dávajú. Trikrát osem trojuholníkov - no míňali sa bleskovo, a keď som prišla na rad, bolo ich na výber už len zopár. 

„Vám?“ spýtala sa ma unavene predavačka. Bolo zrejmé že čaká len na to, kedy zatvoria a bude môcť odísť domov. „Prosím si zabaliť tie dve s ananásom“, povedala som.

V rade za mnou stála mladá mamka s malým synom. „Budete ešte piecť ďalšiu pizzu?“ spýtala sa predavačky, keď balila tie pre mňa. „Nie pani“, znela odpoveď, „my pizzu pečieme len do ôsmej“.

„Tak nič“, počula som sklamane povedať mladú mamičku za mojím chrbtom, a už som aj videla ako berie syna za ruku a otáčajú sa od pultu. Bolo to zase raz jasné: pred nosom som jej vykúpila posledné kúsky z tej, ktorú si želal na večeru jej malý, a vidinu havajskej ananásovej sotva mohla nahradiť nejaká iná. A tiež ešte bolo ihneď jasné mne, že rozhodne nechcem mať na svedomí dieťa, ktoré pôjde spať o hlade.

„Počkajte...“, zastavila som ju, a poprosila som predavačku, aby z tých mojich jednu ananásovú vybrala a zabalila namiesto nej inú.

„Ďakujem vám“, tešila sa mladá mamička. Viete, takto neskoro pre neho nič rýchlejšie po ruke nemám, a toto je jeho obľúbená...

„To je v poriadku“, tešila som sa aj ja. „Predsa môžem na záver dňa urobiť malý dobrý skutok“.

„Nech sa vám to stokrát vráti“, odpovedala mi ona.

A tak, ako už viete, v blízkej dobe sa mi stane sto dobrých vecí. Za jeden dobrý skutok. Fajn, nie?

Lebo tento príbeh sa mohol odohrať aj celkom inak. Mohla som si povedať – vidíš žienka, nabudúce budeš rýchlejšie utekať podchodom – bola som tu skôr a tak je ananásová moja. Alebo – čo sa stáva tiež – žienka mohla nevďačne na nejaké poďakovanie „zabudnúť“. Veď, inak by sme nepočúvali toľkokrát „kto zaváha, nežerie“, ale aj „urob koze dobre...“ (a teraz neviem či sú to príslovia, alebo porekadlá, lebo príslovie je vraj stručná výpoveď s poučným obsahom, a porekadlo žartovným vyslovením nejakej pravdy).

Malá chvíľa, akých sa denne dejú stovky, niekedy podľa prísloví, a niekedy inak. Nie je jedno, ktorý „scenár“ si vyberieme. V tomto som vykročila domov ľahko a so širokým úsmevom: teším sa na tých sto dobrých vecí – a kľudne ich môže byť aj o niečo menej, veď ja som to aj tak urobila len pre ten ľahký krok :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?