Čaro východu

Autor: Gabriela Sutórisová | 25.6.2015 o 7:11 | Karma článku: 6,68 | Prečítané:  1105x

Aby bolo jasné hneď zo začiatku, nechystám sa písať o čarovnom východe slnka, ale o východnom území našej domoviny, teda tej jej časti, ktorú zvyknú nazývať aj "Ďaleký východ",

aby bolo jasné, že je od hlavného mesta naozaj veľmi ďaleko.

Náš Ďaleký východ spoznáte aj so zaviazanými očami, napríklad podľa sluchu. Východniarčina si totiž vystačí s oveľa menším počtom hlások, ako ostatné slovenčiny. Niekedy môže byť aj dlhší slovný prejav vytvorený temer výhradne z hlásky T a pár samohlások, napríklad "tato, ta ty tu?" Ak sú aj pridané iné hlásky, veta rozhodne musí začať slovom "ta": "ta ti volam, ta v električke som".

Veľmi obľúbené sú mnohovýznamné oznámenia, vyjadrené jedinou vetou, ktorú tvorí - ako inak - opäť slovný tvar "ta". Vyjadrujú naozaj všetko. Dá sa nimi odpovedať na otázky všetkého druhu (ako sa máš, čo robíš, kam ideš, urobil si skúšku). Výhodou je, že pýtajúci sa môže odpoveď dosadiť sám podľa vlastného uváženia, a ešte sa aj potešiť, napríklad "neurobil... tak ti treba". Začiatočníci môžu pri dosadení odpovede podľahnúť omylu, čo môže mať rôzne nepríjemné následky. Ta...

Akokoľvek by sa po tomto mohlo zdať, že východniarčina je jazyk chudobný, opak je pravdou. Niekedy dokáže povedať aj to, na čo sú ostatné slovenčiny krátke. Dobrou ukážkou je rozkazovací spôsob v druhej osobe jednotného čísla od slova rásť: "rošni" alebo rýdzo východniarske sloveso "trebať" v minulom čase "dieťaťu trebalo na záchod".

Veľmi rafinované sú kombinácie budúceho a minulého času, z ktorých sú všetci ostatní okrem východniarov úplne dezorientovaní, lebo z takého slovného spojenia "bude mohla" vôbec nevedia, či spomínaná osoba ešte len bude môcť, alebo mohla kedysi, ale už je to fuč.

Ak by sa niekomu videlo, že civilizácia končí niekde v Nitre alebo Bystrici, a potom začína nuda, opak je pravdou. Na našom ďalekom východe je veselo dosť. Počula som nedávno v správach, že Bratislavčania sú zdesení, lebo vraj tá električka, čo dlhé roky nechodila na hlavnú stanicu a teraz začala chodiť, má zase prestať chodiť. Nuž milí bratislavskí bratia a sestry, nenariekajte. Príďte sa zo žiaľu vyliečiť do Košíc. Tu električka nechodí už skoro nikam, a dobre je.

Od nás ďalej na východ je však ešte viac srandy: keď tam jedného bolí brucho, ide mu o život. Ženiť, či vydávať sa nie je múdre, lebo manželstvo je brak. Čo nám vonia, im páchne, a naopak. Jediná naozaj krásna farba je červená, a nedeľa trvá celý týždeň. Je vhodné sa poistiť, aby sa nebolo treba strachovať, že sa nám stane niečo zlé a budeme trieť biedu. Ak naozaj nemusíte, nežiadajte v reštaurácii o mäso z moriaka. A to sme s vymenúvaním len začali.

Ešteže je naša matička zem okrúhla, a nie plochá ako doska, ako sa to v stredoveku ľudstvu snažili nahovoriť. Máme sa tak z čoho tešiť: môžeme sa na nultom poludníku, pri hvezdárni Greenwich postaviť jednou nohou na západ a druhou na východ, alebo si len tak veselo poskakovať medzi východom a západom (čo by sme tak za to boli dali pred pár desiatkami rokov). Alebo niekde okolo stoosemdesiateho  poludníka osláviť narodeniny dvakrát, najprv na takom ostrove Samoa, a potom ešte raz na jeho americkej verzii. Akurát že -násťroční, ktorým by sa to asi páčilo, na takú cestu ešte nemajú našetrené, a tých, ktorí už by našetrené mali, oslavovať dvakrát jedny narodeniny až tak nebaví.

Poskakovať medzi dňami sa tu veľmi nedá, lebo dátumová hranica pre istotu obchádza ostrovy po mori. Zato však je to miesto, kde môže človek zažiť úsvit nového dňa ako prvý (a už sme pri tom východe slnka, o ktorom som pôvodne nemala v pláne písať).

Tak sa mi vidí, že som sa z tej našej východniarskej hrudy dosť odtárala (choroba z povolania). Pre tých, ktorých moja úvaha o čarovnom východe bavila až doteraz, pridávam malý slovensko – ruský slovníček. Usmejte sa a majte pekný deň.

slovensky                 rusky

brucho                      живот (život)

manželstvo               брак (brak)

voňať                        пахнуть (pachnuť)

červený                     красный (krasnyj)

týždeň                      неделя (nedelja)

poistenie                  страхование (strachovanie)

námorník                  моряк (morjak)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?