Opatrovateľky. Ako ich vidím ja

Autor: Gabriela Sutórisová | 26.7.2015 o 18:55 | Karma článku: 9,38 | Prečítané:  2174x

Úplne najlepšie sa má ten, kto žiadnu nepotrebuje, a trebárs ani nemusí vziať na vedomie, že existujú. Nie tak dávno to platilo aj o mne, a páčilo by sa mi mať to tak navždy, ale ako vieme, neveľmi hrá rolu, čo človek mieni.  

Už dva roky mám do činenia so žienkami, vďaka ktorým môžem chodiť do práce ako predtým, kým ony u nás zastupujú mňa, aby naše dve mamky mohli byť doma skoro tak, ako boli zvyknuté v časoch, keď sa vedeli o seba postarať bez cudzej pomoci. Z pohľadu tej, ktorá si musí so všetkým, čo je úlohou opatrovateliek, poradiť sama rovnako dobre ako ony, celkom by ma potešilo, keby som im mohla odovzdať pár priateľsky mienených odporúčaní. Napríklad:

Niektorí starší ľudia horšie počujú. Je fajn, keď upravíme náš slovník, zjednodušíme vety a hovoríme hlasnejšie. Ale aj ked taká seniorka nosí plienku, nemusí byť nutne aj dementná, takže s ňou netreba rozprávať ako s dieťatkom v plienočkách : "tu je vodička, napite sa vodičky..." a ďalšie podobné vety do kolečka, ktoré by sme dospelému človeku nepovedali ani náhodou, aj keď pripominať pitný režim je inak fajn. 

Tiež, aj keď má seniorka už fakt veľa rokov a všeličo za sebou, pohybuje sa ťažko, nechodí von, ba nevychádza ani veľmi zo svojej izby, stále to ešte je pani X-ová, takze by sme ju nemuseli oslovovať teta, a už vôbec nie tetuľka či babka. 

Možno, keď opatrovateľka práve nemá nič na práci, nemusela by čítať časopis či lúštiť krížovku. Čo tak prehodiť pár ľahkých viet so svojou klientkou, ktorá sa inak 8 hodín, kým som v práci, môže rozprávať tak so štyrmi stenami svojej izby. Keby to skúsili, možno by oči otvárali nad tým, čo všetko taká dáma v rokoch porozpráva, keď ju má kto počúvať, ako sa jej rozžiaria oči, rozveselí hlas, vyhladia vrásky. Moja mama prečíta za deň viac, ako stihnem ja za mesiac. Síce jej musím vysvetliť, čo je to občiansky preukaz s čipom, ale že existujú energetické domčeky a všeličo iné, to sa dozvedám zase ja od nej.

Vstúpeniu do osobnej zóny sa pri takom umývaní seniorky vyhnúť nedá, no spotený lepkavý bozk na čelo v horúci letný deň by som nedala ani vlastnej mame, či manželovi. 

Ale aby bolo jasné, nechytám z toho hysáky. Sú to len drobné chybičky krásy a verím, že nič vážnejšie mojej pozornosti neujde. Len nech môžu byť mamky naďalej tam, kde sú teraz: s nami.

Dva roky nie sú veľa, ale zase už nie až tak málo. Opatrovateliek sa u nás vyskytlo viac: bola medzi nimi statočná duša, ktorá robila viac, než som od nej chcela, a nad osudom ktorej som si aj poplakala. Ale aj iná, ktorej som musela všetko vysvetliť trikrát, až sa mi videlo, že by jednu opatrovateľku potrebovala ona sama. Spomeniem ešte žienku s ruským prízvukom, prisťahovanú na Slovensko odkiaľsi z bývalého ZSSR. Źatiaľ jediná, ktorá svoje klientky oslovovala "pani Eva, pani Mária", a keď jej ostalo päť voľných minút, siahla po hrubočiznej Kronike ľudstva z vydavateľstva Fortuna Print. 

Môj obdiv ale patrí aj viacerým opatrovateľkám - blogerkám. Úprimne závidím všetkým rakúskym, nemeckým, švajčiarskym, americkým a neviem akým ešte seniorom - že ich opatrujú slovenské žienky s úprimnou dušou a dobrým srdcom, ktoré dokážu variť, upratovať, nakupovať, povzbudzovať, nahrádzať vlastné deti, konverzovať v cudzej reči, mať neustále úsmev na tvári, spievať, tancovať a ešte aj blogovať (a ešte sa tie ich blogy aj dobre čítajú).

Každú z nich by som brala ku mne domov všetkými štyrmi, desiatimi či štrnástimi, a ony by sa asi rovnako rýchlo hrnuli ku mne, lebo by mali bližšie k svojmu domovu a rodine... ale asi by som ich nedokázala zaplatiť.

Prečo to všetko našim opatrovateľkám nepoviem priamo? Lebo sa to väčšinou deje, keď nie som doma, a naše mamky nežalujú, len občas referujú, keď sa ich spýtam, aký mali deň. A keďže nejde o život, nechávam to tak. Niekedy je lepšie drobnosti prehliadnuť, než strácať energiu v zbytočných bojoch. Lebo nie každý vie, že sa máme vždy a všade čo naučiť.

Nuž, možno budú tieto riadky na osoh niekomu inému.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?