Obrázok z volieb

Autor: Gabriela Sutórisová | 24.3.2016 o 10:31 | Karma článku: 9,63 | Prečítané:  643x

Prihodilo sa to v deň volieb a kvôli voľbám, ale vôbec nešlo o voľby... Keďže naše dve mamky by do volebnej miestnosti sami sotva zašli, ale voliť chceli, zašla som poprosiť volebnú komisiu, aby poslali niekoho k hore.

Po siedmej večer zazvonili teda u nás šikovná mladá žienka a mladý muž, a moje sympatie si získali hneď v prvej minúte: pochválili totiž, ako umne máme prerobený byt, a že tá omáčka, ktorú som práve chystala na špagety, fakt dobre vonia (toto keď poviete kuchárskemu nemehlu, ku ktorému mám niekedy dosť blízko, ľady sa topia hneď).

Mladí ľudia sa dali do práce - zapísali občianske, vybrali obálky a volebné lístky, pokojne vysvetlili čo bolo treba a trpezlivo čakali, kým sa mamky prehrabú hárkami papiera a nájdu ten svoj. Keď bolo po pár minútkach ľahkej konverzácie odvolené, zbalili veci a pobrali sa k dverám. Vtedy som zobrala podnos so zákuskami a ponúkla som ich so slovami: "vezmite si... piekla som, lebo táto moja maminka má práve dnes narodeniny..."

Na to sa dievčina z volebnej komisie otočila, vrátila sa naspäť do obývačky a spustila: "Veľa šťastia, zdravia...", jej kolega sa pridal a ja tiež. A tak mala moja dobrá mama piateho marca vo svojom byte nie len voľby, ale aj síce amatérske, ale celkom slušné spevácke trio, ktoré jej rozžiarilo oči.

Možno si poviete - maličkosť, načo o tom písať. Veď to len nejakí študenti išli do komisie, aby dostali pár eúr, a sedieť tam celý deň musí byť nuda, takže sa tešia, že sa môžu na chvíľu dostať von. Ale, ak pri tom čo len každému druhému imobilnému voličovi povedali milé slovo, nemohli urobiť lepšie, a za ktorú stranu tam boli, je celkom jedno.

V akom kontraste bola táto chvíľa s inou, keď som v supermarkete videla, ako si jedna stará pani pomaly a nešikovne vykladala tovar na pás pri pokladni, aby nakoniec zistila, že peňaženku si zabudla doma (teda, aspoň som dúfala, že jej ju práve niekto neukradol). Za ňou stojaci mladý muž jej okamžite poriadne vynadal, že zdržuje ostatných. Nechcem dumať nad tým, kamže sa to tak veľmi ponáhľal v sobotu popoludní, lebo na to, že by mal doma malé hladné vreštiace nezaopatrené deti, veľmi nevyzeral.

Uvedomujem si, že vďaka rokom, stráveným s dvoma mamkami pod jednou strechou, vidím seniorov inak. Keď som mala dvadsať, ani som si nevšimla, že nejakí existujú. Teraz mi každý deň s nimi prinesie nové poznanie. Keď stretnete neznámeho starého človeka na ulici, kohože to vidíte: úprimne, pekní veľmi nie sú, upraviť sa vedia len ak im niekto pomáha, nepočujú dobre a štvrtý raz zopakované znie už dosť netrpezlivo, že? Chodia pomaly, zavadzajú, po tom, čo kedysi dokázali, niet ani stopy. Málokedy sa im prizriete bližšie.

A to taká manželova mama je taká presná, že si podľa nej môžem nastaviť hodinky, a pamäť má neviem, či nie lepšiu ako ja.

A moja mama si v sedemdesiatke splnila svoj celoživotný sen o podnikaní, otvorila si malý obchodík s knihami a celkom úspešne si v ňom dva roky počínala, ba mala aj dvoch zamestnancov. Dnes sa v ťažkej chorobe a vysokom veku dokáže stále smiať, a trpezlivosť, s akou znáša svoj údel, budem obdivovať, aj keď tu raz už nebude.

Mladí ľudia z volebnej komisie nemali ani tušenia, aká je – či bola kedysi moja mama. Napriek tomu jej venovali pár minút svojho času, hoci nemuseli. Ich dobrý skutok ma hreje pri srdci ešte teraz, hoci voľby sú dávno za nami a teraz sa lamentuje nad tým, ako dopadli.

Tak aj taký môže byť obrázok z volieb.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?