S čistým štítom (a zamazanou pusou)

Autor: Gabriela Sutórisová | 3.3.2014 o 20:04 | (upravené 3.3.2014 o 22:50) Karma článku: 12,03 | Prečítané:  698x

Stála som pri pokladni a čakala, kým mi pokladníčka nablokuje nákup. Do predajne vstupovala rodinka s dvoma malými špuntami. Väčší z nich sa pristavil pri pokladníčke, hlava mu akurat siahala nad ten pultik. V puse rozcmúľané lízatko, okolo pusy hrali všetky jeho farby. Chytil paličku, vytiahol lízatko z pusy a hovorí: "mam lizatko" Počkal, kým sa pokladníčka obzrie, vezme oznam na vedomie a tým mu dovolí, aby vstúpil do predajne. "Dobre" - usmiala sa ona letmo, pokračovala vo svojej práci, a špunt mohol spokojne mašírovať za svojimi rodičmi.
Lenže - bol tam ešte špuntov mladší brat.

Ten, keď chcel vidieť na pokladníčku, musel sa dobre postaviť na špičky, a aj tak to bolo len tak tak. Ale aj tak to urobil, a ešte aj natiahol hlávku celkom hore a hlásil tiež: "aja mam izatko".

V obchode bol ruch, pokladníčka kmitala a špunta, ktorého bolo ledva vidno, ani nepočula.

"Aja mam izatko. Mam izatko. Izatko mam!" Podľa vzoru staršieho brata volal špunt na predavačku stále hlasnejšie, až musela prerušiť prácu a všimnúť si ho. Obzrela sa, konečne sa usmiala aj na neho, pokývala hlavou a oznámila mu "dooobre".

A tak malý špunt dosiahol, čo chcel: splnil svoju "povinnosť" a dostal povolenie vstúpiť do predajne. Izatko putovalo späť do pusy, palička trčala von, a on spokojný kráčal za rodičmi a bratom, ktorý vyzeral rovnako, len bol o pol hlavy vyšší a trošku menej polepený od izatka. 

Že si mohli, keby veľmi chceli, práve teraz v predajni potiahnuť ďalšie lízatko, a pri pokladni povedať, že to je to, s ktorým vchádzali, na takú fintu ešte neprišli - a kiežby ju nikdy neobjavili.

Ukazovať pokladníčke obsah tašky pri vstupe do predajne je vraj socialistický prežitok - a či slovenský folklór. Aj tu na blogoch som už čítala od autorov, ktorí dlhšie žijú v zahraničí, že sa to nikde nerobieva, a keď to náhodou skúsili v takom Londýne, akurát sa im ušiel nechápavý pohľad. Keď niekedy v našich obchodoch vidím babku vymenúvať "mám tu jedno maslo, cukor, čierne korenie a škoricu", nechce sa mi veriť, že to predavačka naozaj počúva a v zápätí nezabudne.

V prípade, že to teda socialistický prežitok je, musím povedať že nás už pekne dlho drží, lebo veď koľko je už od zamatovej :)

A ak sa špunti v zdraví dožijú sedemdesiatky a neopustia ich naučené móresy, ešte sa nás aj pekne dlho držať bude.

Ale na tento prežitok bol aspoň veľmi milý pohľad :)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne, ktorá bude určovať podobu Európy.

DOMOV

Únos, ktorý prispel k zrušeniu amnestií, prekonal očakávania

Od marca ho videlo vyše 275-tisíc divákov.


Už ste čítali?